Autorský zákon o internetových odkazoch

Autor: Miloš Blaščák | 5.11.2011 o 20:57 | (upravené 6.11.2011 o 13:40) Karma článku: 7,37 | Prečítané:  1801x

V škole na fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) v Bratislave som dostal za úlohu napísať svoj osobný názor na mnou zvolenú tému. Teda okruh tém bol určený, ale to by bolo v poriadku. Tak som sa teda jeden víkendový večer podujal nato, aby som niečo vyprodukoval. Spočiatku to nebolo ľahké, pretože ako je už u mňa zvykom, tak mám vždy problém začať, lebo neviem ako začať. Ale myslím si, že toto nie je len môj problém. Podarilo sa mi napísať pár riadkov, ale zistil som, že môj článok k téme by oživili a hlavne dobre objasnili nejaké obrázky. Písal som článok na tému okolo farieb a ich harmónií medzi nimi. Tak som si teda na internete našiel nejaké schémy. Ako príklad uvediem jednu z nich, ostatné totiž boli veľmi podobné a líšili sa len v maličkostiach.

 

Farebná schéma

Zdroj: http://www.the-creative-home.com/decorating-with-color.html

Bol som nadšený, že je na internete tak veľa voľne dostupných informácií a hlavne, že sa mi podarilo nájsť schémy, ktoré dokonale ilustrovali to, o čom som písal. O niekoľko hodín neskôr som svoj článok dokončil. (Musel byť napísaný v angličtine, takže to trvalo o chvíľu dlhšie). Takto som dokázal napísať svoju recenziu na konkrétnu tému a bol som spokojný s tým, že sa mi to podarilo napísať vďaka tomu, že som si prečítal približne päť recenzií z piatich rôznych zdrojov. Moja snaha bola hlavne v tom, aby som nemusel žiadnu časť spomínaných článkov citovať.

Keď som mal celý článok hotový, tak ma napadlo niečo nepríjemné. Najprv sa obrázky, ktoré som dal do svojho článku, len odkazovali na pôvodný zdroj, ale spomenul som si na fakt, že ak sa pôvodný zdroj zruší, tak to nebude mať pekný efekt na môj článok. Tak som si teda obrázky z pôvodného zdroja uložil do počítača a nahral ich k svojmu článku. Aby si nikto nemyslel, že sa mi podarilo taký článok napísať z ničoho nič, tak som na koniec článku uviedol všetky zdroje spolu s internetovými odkazmi na obrázky, ktoré som vo svojom článku použil. Všetko bolo skvelé, článok bol napísaný, tak som ho teda odoslal svojmu vyučujúcemu na hodnotenie.

O pár dní neskôr som sa však dozvedel nepríjemnú správu. Síce som za článok dostal 3,25 bodov, avšak za každý z použitých troch obrázkov mi pán vyučujúci strhol po jednom bode, takže som nakoniec za celý článok dostal 0,25 bodov. Táto správa ma vôbec nepotešila, lebo celý článok som napísal v dobrej vôli a žiadne informácie som si neprivlastňoval. Tak som mu teda napísal späť a opýtal sa, prečo mi strhol body kvôli obrázkom. Nato mi došla odpoveď, vraj kvôli porušeniu autorského práva na duševné vlastníctvo.

Porušenie autorského práva? Koho práva? Môjho, či?

Tak som si na internete vyhľadal dostupné informácie o tom, čo to „autorské právo“ je. Zistil som veľa zaujímavých vecí o tom, ako má každý práva na svoj výtvor a tak podobne. Avšak Slovensko sa zase činilo a tak sa mi podarilo zistiť, že síce na obrazy, sochy, maľby a dokonca aj elektronickú databázu (čo je zoznam nejakých informácií) sa naozaj autorský zákon vzťahuje. Dobre, ale čo obrázky na internete? Nemyslím tým, digitálnu fotografiu, nemyslím tým dokonca ani nejaký krásny obrázok vyrobený vo Photoshope. Ja som hľadal informácie o tom, ako je to so schémami, grafmi a informačnými obrázkami, ktoré majú viac informačný, než citový charakter. Nuž ale nenašiel som o tom takmer nič. Teda nepočítam zahraničné zákony, pretože tam sú už o pár krokov vpred v tomto smere.

Na internete som narazil aj na slovo „Copyright“. Hovorí sa tam o duševnom vlastníctve, o tom, aké majú autori práva a povinnosti a tak podobne. Potom som si už takto poučený a vzdelaný prezrel stránky, z ktorých som si obrázky stiahol a tam som sa po novom dozvedel pár nových vecí. Zistil som napríklad to, že na niektorých stránkach sa píše „Copyright 2003 – 2007“, ale na internete sa mi nepodarilo zistiť, ako tie dátumy súvisia s copyrightom. Hlavne, keď sa všade oháňali tým, že autorské právo autorovi patrí ešte aj 70 rokov po jeho smrti.

Pán vyučujúci mi oznámil, že ak sa mi podarí získať povolenie na šírenie informácií, tak potom mi tie strhnuté body vráti späť. Potom som zistil, že sa mi na niektorých stránkach nepodarilo nájsť kontakt na autora, niekedy dokonca ani jeho meno. Je tento autor potom anonymný? Keď som sa zamyslel nad svojou chybou, tak ma napadla ďalšia myšlienka. Ako si mám zistiť, či je autor obrázku naozaj jeho pôvodný autor?

Každopádne, ak napíšem nabudúce článok, určite nepoužijem metódu, že si obrázok najprv stiahnem do svojho počítača a potom ho nahrám k svojmu článku. Rozmýšľal som nad tým, ako inak by som mohol tie obrázky dostať do môjho článku, ale tak, aby som si z pôvodného  miesta nebral preč? A vtedy som si spomenul nato, že však keď pri vkladaní obrázka použijem hyperlinkový spôsob vkladania, tak nechám obrázok na svojom pôvodnom mieste a tým pádom ho neskopírujem.

Taký spôsob odkazovania sa píše pomocou XHTML takto:

<img src=“http://www.blog.sme.sk“ alt=““ />

Do „src“ sa namiesto adresy domáceho počítača napíše internetová adresa, kde sa obrázok pôvodne nachádza.

Týmto spôsobom síce obrázok v mojom článku bude, avšak nie je presunutý z pôvodného zdroja, len na neho ukazuje, ak však pôvodný obrázok autor vymaže, tak sa  nebude zobrazovať ani v mojom článku. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad z reality, ako funguje princíp odkazovania „src“.

scheme

Vlastná tvorba

Treba myslieť nato, že takto odkazovaný obrázok sa tým pádom nedá považovať za kopírovanie pretože v mojom článku a obrázok bude nachádzať len počas existencie originálu. Ďalší obrázok hovorí o prípade, ktorý sa podaril spraviť mne a tak si uvedomujem, čo som tým pádom spravil inak.

schceme 2

Vlastná tvorba

Takže jediná otázka, na ktorú som nenašiel jasnú odpoveď je:

Je odkazovanie pomocou zrkadiel („src“) porušenie autorského práva a ak áno, prečo?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?